Stredná odborná škola služieb Levice - Osvienčim

Exkurzia žiakov SOŠ Levice v Osvienčime Každý rok prichádza niekoľko stotisíc ľudí navštíviť koncentračný tábor Auschwitz a Birkenau v Osvienčime v Poľsku, aby vzdali hold ľuďom, ktorí tam zomreli. Aj žiaci našej školy sa dňa 18. septembra 2012 zúčastnili exkurzie do Osvienčimu, ktorý je od roku 1979 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Múzeum tvoria dva tábory (Osvienčim I. a Osvienčim II.), v ktorom podľa odhadov poľských úradov zomrelo asi 1,1 milióna mužov, žien a detí z rôznych európskych krajín. Väčšinu obetí tvorili európski Židia, hoci smrť v Osvienčime našli aj príslušníci iných národností, prevažne to boli Poliaci, Rusi, ale aj Slováci, či Maďari. Ľudia v Osvienčime zomierali v plynových komorách, ale častými príčinami smrti, o ktorých nám rozprávala aj naša sprievodkyňa, boli hlad, choroby a nútená práca.

Prehliadka tábora č. 1 nám trvala približne dve hodiny. Hneď na začiatku boli žiaci rozdelení do dvoch skupín, pričom každá skupina mala svojho sprievodcu. K našim skupinám boli pridelení jedna po slovensky hovoriaca poľská sprievodkyňa a jeden slovenský sprievodca. Postupne nás sprevádzali jednotlivými expozíciami, umiestnenými vo vedľa seba stojacich barakoch číslo 4 až 7, kde je umiestnená hlavná časť expozície.
Najprv sa žiaci dozvedeli o neblahom poslaní tábora. Modely a fotografie obetí nacizmu im mali pomôcť predstaviť si, ako Židov, Poliakov, Rómov či politických väzňov privážali na rampu, ako ich triedili, posielali do plynových komôr, ako do nich púšťali Cyklón B, ako vyzerali kremačné pece a ako fungovali.
V bloku číslo 5, ktorý má názov Evidencia zločinov proti ľudskosti, žiaci mali možnosť pozrieť si umiestnené vitríny so zhabanými osobnými vecami väzňov, napr. topánky, okuliare, kufre alebo hygienické potreby. Obzvlášť hrôzostrašný zážitok v nás vzbudzovala miestnosť s ľudskými vlasmi. Sprievodkyňa žiakov informovala, že vlasy väzenkýň boli využité ako materiál, ktorý sa odvážal do tovární v Nemecku, kde z nich tkali látku. V skrinke za sklom sa nachádzal len zvyšok toho, čo nestihli fašisti odviezť a zničiť.
Žiakov zaujala aj národná expozícia, venovaná Slovákom, nachádzajúca sa v spoločnom bloku s expozíciou venovanou Českej republike. Tu si žiaci pozerali panely s fotografiami a menami Slovákov, ktorí boli odvlečení do tábora a následne zabití. Len malá hŕstka z nich prežila neľudské životné podmienky a mohla sa vrátiť domov.
Silný zážitok vyvolával v žiakoch aj samostatne oddelený dvor, kde zasadal okamžitý súd a napokon i múr, pri ktorom sa neodkladne vykonávali popravy väzňov. Hrôzostrašné pocity umocňovala aj návšteva plynovej komory s kremačnými pecami, ktorá tvorila záver prehliadky.
Po prehliadke tábora č. 1 sme sa spolu so sprievodcami odviezli do asi 3 km vzdialeného tábora č. 2, nachádzajúceho sa v dedinke Brezinka. Za bránou tábora sa nachádza vlastná rampa s výstupiskom, v diaľke bolo vidno koľajovú súpravu. Ako nám rozprávala sprievodkyňa, počas vojny sem prevážali denne päť až sedem vlakových súprav plných ľudí, natlačených jeden na druhom. Takto cestovali dni a týždne, a to až zo Švédska, Nórska, ale aj z Grécka. Často sa stávalo, že keď vlak zastal v cieli, Nemci z neho vyberali už len mŕtve telá ľudí, ktorí neľudské podmienky nevydržali a cestou zomreli.
Hrôzostrašné pocity v nás vyvolávali aj drevené baraky, v ktorých bývala v rovnako neznesiteľných životných podmienkach až tisícka väzňov. Sprievodkyňa ukončila prehliadku v strážnej veži, odkiaľ bol panoramatický výhľad na celý tábor. Na záver našej exkurzie sa nám poďakovala za pozornosť, za tiché a dôstojné správanie sa žiakov a zaželala im veľa úspechov v škole.

Mgr. Denisa Tóthová
PaedDr. Gabriela Lačná

Fotogaléria z exkurzie do Osvienčimu