.. Stredná odborná škola služieb, Ul. sv. Michala 36, Levice



Nastane nová éra alebo pohorí Slovensko na plnej čiare?

Jednou z najkomentovanejších tém, okrem imigrantov, volieb, či neustálych hádok našich politikov o praní špinavých peňazí je téma o tom, že Slovensko sa od prvého júla stane predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie. Je to neuveriteľné, ale je to tak. Kto by to už bol povedal, že taká malá krajina v strede Európy sa môže stať takou dôležitou pre Európsku úniu. Otázne  je, či to vôbec ako štát zvládneme. Jedna vec je riešiť problémy v Európskej únii a tá druhá vedieť vyriešiť svoje vlastné problémy. Slovensko ako štát problémy občanov nerieši. Pretĺkame sa a ťaháme za sebou vlastné problémy ako smolu na ceste. Ale aj malá snaha sa cení.

Predstava, že budeme riešiť problémy dvadsiatich ôsmich  štátov, znie trochu desivo.  Oveľa desivejšie však znie to, ak by sme túto funkciu nezvládli a pritiahli na seba ešte väčšiu a hlavne nežiaducu pozornosť, ktorá by mohla výrazne ovplyvniť názor druhých. Ak by sme zlyhali, nebola by to práve najlepšia reklama pre nás ako štát. Ale ak by sme dokázali túto funkciu zvládnuť, tak by sme si čiastočne nielen napravili reputáciu, ale zároveň by sme to vedeli využiť aj vo svoj prospech. Byť predsedajúcou krajinou znamená nielen riziko zlyhania či úspechu, ale štát si bude musieť veľmi hlboko siahnuť do peňaženky. A pár tisícok to určite nebude.

Podľa mňa byť predsedajúcou krajinou je nielen otázka peňazí, ale aj moci. A v dnešnej dobe sa moc delí podľa peňazí. Ak peniaze majú rozhodovať, aký názor  na nás ako na štát si ostatní vytvoria, tak si budeme musieť do peňaženiek siahnuť tak hlboko ako ešte nikdy predtým. Viackrát sa spomenulo, že spomedzi všetkých štátov minieme najmenej peňazí, ale je otázne, či sa to aj splní. Slovensko plánuje ukázať sa v tom najlepšom svetle, a aby urobilo ten správny dojem, bude to dosť náročné a aj drahé.

Internet je plný článkov o politike. Najskôr človek narazí na kauzu medzi Ficom a Matovičom, potom na názory ľudí, ktorí si servítku pred ústa nekladú. Okrem toho ľudia sa vyjadrujú aj o povinnostiach predsedajúcej krajiny, čo zahŕňa nielen vystupovanie na verejnosti, ale taktiež staranie sa o verejné priestory, zdravotníctvo, o ktorom všetci vieme, že ako štát v ňom máme dosť veľké medzery a je to jeden veľký závažný problém. A toto je len zlomok toho, čo musí Slovensko ako štát dobehnúť. A v týchto záležitostiach predsa nechceme byť druhým štátom ako negatívny príklad.

Ak by sme mali ísť ako vzor iným štátom a viesť Európu tou lepšou cestou, tak by sa štát najskôr mal zamyslieť, v čom by mal vynikať medzi ostatnými. Pokúsiť sa riadiť veci tým lepším smerom, napraviť veci, v ktorých sme v minulosti zlyhali, pokúsiť sa zlepšiť podmienky, ktoré sa dajú zlepšiť, prekonať samých seba a určiť pravidlá, ktoré by mali ľudia, ktorí riadia tento štát, dodržiavať. Nič nie je nemožné, avšak nemožno očakávať veľké zmeny zo dňa na deň. Na všetko treba čas a v našom prípade to určite nebude trvať pár mesiacov. Môžeme dúfať, že škandály sa nám budú určitú dobu vyhýbať a vydržíme nátlak verejnosti. A dúfajme, že prekonáme prekážky, ktoré sa nám na pol roka dostanú do cesty. Nie, nebude to prechádzka ružovou záhradou, ale to snáď bolo každému jasné. Budeme musieť byť tí, ktorí vedia, čo robia, ukázať skrytú tvár a prestať nosiť masku malého štátu, ktoré sa skrývalo pred svojimi problémami. Budeme sa musieť postaviť voči svojim démonom a splniť očakávania druhých. Či to zvládneme, ukáže len čas.

Na Slovensku možno nastanú ťažké časy, ale budeme musieť ukázať, že sme rovnako vytrvalí ako iní, a že dokážeme bojovať za svoje názory rovnako tvrdo ako ostatní. Taktiež budeme musieť  vedieť konať s rozvahou a vedieť, kedy máme ustúpiť a kedy nechať aj iných vyjadriť sa. Neutláčať, ale počúvať. Ukázať smer a usmerniť. Vedieť sa vysporiadať s každou jednou malou prekážkou. Prevziať vinu za svoje chyby a vedieť ich napraviť, alebo sa aspoň o to pokúsiť. Stať sa tými, čo povedú Európu k lepším časom. Jednoducho ukázať, že dokážeme pre ľudí v Európe urobiť všetko, aby sa cítili v bezpečí a zaručiť im bezpečnosť a kvalitu miesta, kde žijú. Budeme musieť odložiť, niektoré spory a riešiť svoje problémy s chladnou hlavou. Neobviňovať sa navzájom a podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú. Potom môžeme ukázať Európe, ale aj svetu, že sa dokážeme postarať o ľudí a vyriešiť hocijaké problémy s rozhodnutiami, ktoré vyvolajú len pokojné a mierumilovné riešenia a nevyvolať zbytočné obviňovanie kvôli moci a robiť z ľudí v štáte otrokov. Nestane sa to hneď. Na to treba čas, rozvahu, pokoj a hlavne odvahu. Odvahu postaviť sa voči ľuďom a usmerniť ich. Stačí len pár ľudí a potom budeme schopní nielen viesť náš štát na výslnie, ale aj ukázať druhým, čo naozaj v nás je.

Verím tomu, že túto funkciu dokážeme zvládnuť. Len nie som si istá, či sme na to dostatočne pripravení. Či všetok ten nátlak zvládneme. Sme malý štát. Hoci nepatríme medzi tých najsilnejších, a dokonca ani medzi tých najrozumnejších, verím, že sa dokážeme prejaviť zvládnuť všetok ten stres. Možno teraz naberieme nové skúsenosti a ukážeme svoju odvahu, lojalitu a možno aj tú skrytú a neobjavenú bystrosť. Ale každá jedna minca má dve strany. Všetko dobré, čo získame počas toho pol roka, keď budeme rozhodovať a hostiť ostatné krajiny, tak môže mať aj katastrofálne následky. Bratislava ako hlavné mesto a okolie  sa určite ukáže v tom lepšom svetle a cestovný ruch sa naisto o pár percent zlepší, ale netušíme, čo všetko na nás striehne v tieni. Ak zlyháme, bude to hanba, ak to zvládneme, tak sme prekonali samých seba a ukážeme, že máme na viac ako na malý štát v strede Európy.

No aj keby sme zlyhali, v roku 2030 sa nám opäť naskytne príležitosť prekonať nielen seba, ale aj druhých, pretože vtedy opäť budeme tí, čo budú reprezentovať samých seba ako predsedajúca krajina Európskej únie. Verím, že nebudeme musieť naprávať žiadne škody, ktoré si môžeme za jeden pol rok vyrobiť.  Nesmieme si dovoliť žiadne prešľapy, pretože jediné zlé rozhodnutie nás môže poslať do záhuby - a nielen nás. Tentoraz nebudeme rozhodovať len za seba. Sebeckosť nám nie je neznáma, ale budeme sa musieť prekonať a preukázať službu aj druhým. Jednoducho od prvého júla sme jeden z najdôležitejších štátov Európskej únie. Nesmieme zlyhať, pretože na rok nápravy budeme musieť čakať dlho.

Nataša Bôžiková, III.H

Súťažná práca tu.

Partneri

op vzdelavanie


Partneri školy

 

 


 

 

 

O stránku sa starajú

Mgr. Peter Jedlička
a
Ľudovít Göbölös

webadmin@soslevice.sk

prevádzkovateľ stránky:

Teacher.sk, s.r.o